Podľa najnovšej správy Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) by vodík v obnoviteľnej energii mohol zohrávať ústrednú úlohu v globálnej transformácii energie.
Správa odhaduje, že vodík z obnoviteľnej energie, tzv. Zelený vodík, by sa mohol do roku 2050 tvoriť 8 percent celosvetovej spotreby energie. Do tej doby by sa 16% všetkej vyrobenej elektriny použilo na výrobu vodíka. Zelený vodík by mohol ponúknuť spôsoby, ako dekarbonizovať celý rad odvetví, v ktorých je ťažké zmysluplne znížiť emisie CO2.
Vplyv dekarbonizácie závisí od spôsobu výroby vodíka. Súčasné a budúce možnosti získavania zdrojov možno rozdeliť na šedý (na báze fosílnych palív), modrý (výroba na báze fosílnych palív so zachytávaním, využívaním a ukladaním uhlíka) a zelený (na báze obnoviteľných zdrojov) vodík.
S klesajúcimi nákladmi na obnoviteľné zdroje energie sa potenciál zeleného vodíka, najmä v takzvaných „ťažko dekarbonizujúcich“ odvetviach a energeticky náročných odvetviach, ako je železo a oceľ, chemikálie, lodná doprava, nákladné autá a letectvo, stáva rýchlo naliehavejšou, keďže je potrebné obmedziť Emisie CO2. Zahŕňa to priame použitie vodíka, ale aj výrobu kvapalných a plynných palív, ako je amoniak, metanol a syntetické prúdové palivo zo zeleného vodíka. Nasadenie elektrolyzéra v súčasnosti narastá od MW po GW, čoho dôkazom sú desiatky projektov na celom svete.
Správa IRENA uvádza, že rozsiahle zavádzanie vodíka by tiež mohlo zvýšiť dopyt po výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Celkovo IRENA vidí globálny ekonomický potenciál pre 19 exajoulov (EJ) vodíka z obnoviteľnej elektriny v celkovej konečnej spotrebe energie do roku 2050. To znamená približne 4 – 16 TW kapacity výroby slnečnej a veternej energie, ktorá sa má využiť na výrobu obnoviteľného vodíka a produkty na báze vodíka v roku 2050.
