Nový report Rady pre vodík (Hydrogen Council) poukazuje na významný nárast vodíka ako zeleného zdroja paliva, ako aj na nárast objemu investícií do vodíkových projektov.
Viac ako 30 krajín má v súčasnosti zavedenú národnú stratégiu a určený rozpočet pre vodík a navyše sa pripravuje 228 projektov v oblasti jeho výroby a využitia. Európa je na čele s doteraz ohlásenými 126 projektami, nasledujú Ázia so 46, Oceánia s 24 a Severná Amerika s 19. Pokiaľ ide o projekty výroby H2 v rozsahu gigawattov, plánuje sa 17 projektov, z ktorých najväčší je v Európe, Austrálii, Blízkom východe a Čile.
Európske projekty sú celkovo vyvážené medzi zameraním na výrobu a využitie vodíka, zatiaľ čo v Kórei a Japonsku sa rozvíjajú oveľa viac na strane využívania vodíka v doprave a priemysle. Austrália a Blízky východ sú zas aktívnejšie na strane ponuky a pracujú na tom, aby sa stali vývozcami vodíka.
Približne 75% týchto projektov síce boli oznámených, no zatiaľ nemajú vyčlenené financovanie. Iba projekty v hodnote 45 miliárd $ sú v „zrelom“ štádiu a dosiahli fázu štúdie uskutočniteľnosti, zatiaľ čo projekty v hodnote 38 miliárd $ sú už v štádiu „realizácie“, kedy je dokončené finálne investičné rozhodnutie, zahájená výstavba alebo sú projekty už funkčné.
Prognózy výroby vodíka na rok 2030
Predchádzajúci report odhadoval, že do roku 2030 sa bude ročne vyrábať 2,3 milióna ton a tento report reviduje tento údaj až na 6,7 milióna ton vodíka. Inými slovami, dve tretiny celosvetovej výroby vodíka, ktoré sa mali uviesť do prevádzky v roku 2030, boli oznámené už v minulom roku. Vládne iniciatívy zamerané na dekarbonizáciu sú obrovskou hybnou silou v oblasti vodíka a globálne je na ne vyčlenených asi 70 miliárd dolárov. Japonsko a Kórea sú v oblasti vozidiel s palivovými článkami na popredných priečkach a report globálne plánuje do roku 2030 na cestách asi 4,5 milióna vozidiel FCV a na uspokojenie tohto dopytu je zameraných 10 500 staníc na vodíkové palivo.
Nižšie výrobné náklady
Ceny zeleného a obnoviteľného vodíka klesajú rýchlejšie, ako sa očakávalo. Čiastočne je to aj preto, že dodávateľské reťazce elektrolyzérov sa rozbiehajú rýchlejšie a znižujú tak ich cenu o 30 – 50% viac, ako sa predpokladalo. Medzi ďalšie faktory patrí klesajúca cena energie, s obnoviteľnými nákladmi na energiu nižšími o 15 %.
Zatiaľ čo sa očakáva, že náklady na „šedý“ vodík zostanú stabilné na hodnote okolo 1,59 $ za kg, očakáva sa, že zelený vodík poklesne zo súčasnej ceny na 4 až 5,50 $ za kg a do roku 2050 by mal dosiahnuť priemernú hodnotu 1,50 $. Navyše pridanie daní z uhlíka k výrobe šedého vodíka by mohlo do roku 2030 priniesť zelený a šedý vodík k cenovej parite.
Transport vodíka
Podľa reportu sa veľké centrá dopytu pravdepodobne budú zaoberať najmä dovozom, kedy najlacnejším spôsobom, ako to zrealizovať na krátke až stredné vzdialenosti, je využiť modernizované potrubie za predpokladu, že je zaručený požadovaný dopyt. Ak dopyt kolíše, nákladné vozidlá sa stávajú atraktívnejšími. Na väčšie vzdialenosti majú niektoré trasy podmorské potrubia, ktoré by sa dali použiť, no zvyšok sa bude musieť prevážať pomocou lodí, čo zvýši cenu o 1 až 2$ za kg.
Pozemné potrubia na veľké vzdialenosti tiež vyzerajú ako zaujímavá príležitosť. Report poukazuje na to, že vodíkové potrubia dokážu za osminu nákladov prepraviť 10-krát viac energie ako diaľkové elektrické vedenie.
Report obsahuje ďalšie dlhodobé prognózy pre vodíkové vozidlá, nákladné vozidlá, lode a lietadlá. V leteckej doprave sa v reporte uvádza, že vodík sa do roku 2040 stane nákladovo efektívnym spôsobom na dekarbonizáciu letov na krátke a stredné vzdialenosti (menej ako 10 000 km), avšak bude treba dosiahnuť výrazný pokrok v skladovaní, aby to bolo praktické aj pre dlhšie lety.
Foto: newatlas
