Podcast Energia zajtrajška

Podcast o vodíku a obnoviteľných zdrojoch energie

Podcast Energia zajtrajška je náš nový podcast, ktorý spolu so SAPI vydávame každé 2 týždne.

V podcaste sa ponoríme do dynamického sveta vodíka a obnoviteľnej energie. Budeme skúmať kľúčovú úlohu vodíka v našom energetickom systéme, najmä tam, kde priama elektrifikácia nie je dostačujúca. Popri tom sa zameriavame na využívanie obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku vrátane vodných tokov, slnečnej energie, vetra, biomasy a geotermálnych vrtov.

Pridajte sa k nám pri odhaľovaní komplexnosti a inovácií v oblasti energetiky, ktoré vedú k vytvoreniu cesty k udržateľnej budúcnosti.

Vypočujte si podcast cez Spotify alebo Apple podcasty.

Európske vodíkové aktuality s Jánom Weiterschützom

V tejto epizóde podcastu Energia zajtrajška budeme hovoriť o tom, prečo sa okolo vodíka točí veľká európska diskusia, aké pravidlá platia pre výrobu zeleného a modrého vodíka, a prečo ich považujú mnohí odborníci za brzdu.
Zaujímať ma bude aj to, akú šancu má Slovensko vyrábať nízkouhlíkový vodík, napríklad z jadrovej elektriny či zemného plynu so zachytávaním CO₂.
A pretože sa náš dnešný hosť – Ján Weiterschütz, predseda NVAS – vrátil z nedávneho vodíkového podujatia v Brne a aktívne sa zapája do európskych debát, bude to rozhovor prudko aktuálny.

Video verziu podcastu si môžete pozrieť TU.

Všetko, čo potrebujete vedieť o agrovoltike

V tejto epizóde sa ponoríme do témy, ktorá spája poľnohospodárstvo a výrobu elektriny. Ak sa pýtate, či je možné na tom istom pozemku súčasne pestovať plodiny a vyrábať solárnu energiu, ako aj ďalšie otázky v súvislosti s týmto duálnym spôsobom využívania poľnohospodárskej pôdy, ste na správnej adrese.

Spolu s Jánom Horváthom z Enery si rozoberieme:
– čo agrovoltika vlastne je,
– aké sú jej výhody aj nevýhody,
– ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami.

Video verziu podcastu si môžete pozrieť TU.

Májové vodíkové novinky s Peťom Hegedušom

V tejto epizóde sa s Peťom Hegedušom z NVAS porozprávame o novinkách, ktoré sa udiali v posledných mesiacoch či už na Slovensku, alebo v našom regióne.
NVAS sa stala členom APZD, blíži sa 2.Československý vodíkový workshop, projekt Košického vodíkového údolia úspešne odštartoval a veľkým úspechom sú nové vodíkové normy STN, EN a ISO.
Odpovieme tiež na otázky, prečo je vodík zo zemného plynu stále lacnejší než ten zelený a prečo Európa zaostáva v plnení vodíkových plánov.

Video verziu podcastu si môžete pozrieť TU.

Energetická chudoba ohrozuje až 15 % domácností Slovenska

Dušana Dokupilová zo Slovenskej akadémie vied sa vo svojom výskume venuje matematickému modelovaniu a predpovediam vo viacerých oblastiach – životnom prostredí, ekonomike, energetickej chudobe či zmene klímy. Mňa dnes zaujíma najmä stav, keď si domácnosť nemôže dovoliť dostatočné množstvo energie na základné životné potreby ako sú vykurovanie, chladenie, osvetlenie či varenie. Na Slovensku sa týka totiž až 15 % domácností, a nie vždy sa jedná o domácnosti príjmovo chudobné.

Video verziu podcastu si môžete pozrieť TU.

H2GP: S vodíkovými RC autami preteká už 12 slovenských škôl

Braňo Hlinka a Erika Czingel z organizácie H2GP Slovakia nám dnes porozprávajú o sofistikovaných pretekoch vodíkových RC modelov.
Žiaci stredných škôl najprv dostanú základnú sadu, ktorú postupne upravujú a spoznávajú tak, aby sa stali víťazným tímom 6-hodinových pretekov. V tých treba dosiahnuť optimálnu kombináciu nízkej hmotnosti, odolných materiálov, atraktívneho dizajnu a šoférskych schopností.
Z 12 slovenských tímov sa minulý týždeň tri stredné školy prebojovali do svetového finále v nemeckom Chemnitzi. Držíme im palce!

Video verziu podcastu si môžete pozrieť TU.

Prečo elektrinu nepredáva priamo výrobca alebo distribučná sieť?

Dnes budem spovedať Petra Kalmana z Greenlogy – slovenského dodávateľa slovenskej elektrickej energie.
Greenlogy sa zameriava na predaj elektriny vyrobenej bezemisnými spôsobmi. Mňa zaujíma, prečo elektrinu nepredávajú priamo elektrárne alebo distribučné spoločnosti.

A tiež sa dotkneme dlhodobo ťažko udržateľného rozdielu trhovej ceny elektriny (aktuálne okolo 120 eur / MWh) a regulovanej ceny pre domácnosti na polovičnej úrovni.

Video verziu podcastu si môžete pozrieť TU.

Čo s nespotrebovanou zelenou energiou? Batérie vs. vodík.

Július Száraz je odborníkom na elektromobilitu, fotovoltické systémy, vietor, vodu, batériové úložiská a zelenú energetiku všeobecne. Jeho firmy sa zaoberajú komplexnými riešeniami, ktoré umožňujú elektrinu bezuhlíkovo nielen vyrábať, ale aj odkladať na horšie časy. A práve tu nastáva zamyslenie, či energiu ukladať do batérií, alebo do vodíka. Obe majú svoje prednosti aj nedostatky.

Video verziu podcastu si môžete pozrieť TU.

Energetické komunity v Česku sú našou inšpiráciou

Martin Ander má za sebou roky aktivizmu aj úspešnej práce na brnenskom magistráte. Svoj čas dlhodobo venuje najmä energetickej efektivite, aktuálne ako konzultant v oblasti komunitnej energetiky v českom Zväze modernej energetiky.

Po krátkom zoznámení sa pozrieme na energetické komunity od úplného počiatku až po aktuálny stav v Českej republike. Tam sú už na tento nový fenomén legislatívne pripravení, energetické skupiny vznikajú jedna za druhou a my sa z toho môžeme veľa nového naučiť.

Video verziu podcastu si môžete pozrieť TU.

Potenciál vodíka na Slovensku

Tento diel s Petrom Hegedušom z NVAS nahrávame ako audio a video podcast súčasne. Preto sa trochu vrátime na úvod a zhrnieme si potenciál vodíka na Slovensku. Ako sa dnes vodík vyrába, kde sa spracúva a na čo sa využíva. Pozrieme sa aj do blízkej budúcnosti a do sveta.

Video verziu podcastu si môžete pozrieť TU.

SAPI a NVAS bilancujú rok 2024 a nestrácajú optimizmus

Vedeli ste, že ročne sa v Európe stratí až 18 mld. EUR vypínaním veterných a solárnych elektrární v čase prebytku, pričom by vtedy mohli vyrábať napríklad vodík na horšie časy? Aj o tom sme sa rozprávali s Jánom Karabom zo SAPI a Jánom Weiterschützom z NVAS.

Pozreli sme sa nielen na rok 2024, ale aj do blízkej budúcnosti. Pre rozvoj vodíka na Slovensku sú napríklad základom integrované riešenia zahŕňajúce výrobu aj spotrebu. Potrebujeme desiatky až stovky autobusov, ktoré budú odoberať z elektrolyzérov zelený vodík, aby to celé dávalo zmysel. Ján Karaba v roku 2024 vyzdvihuje uľahčenie stavieb malých veterných elektrární ako jeden z veľkých úspechov uplynulého roka.

Do roku 2025 spoločne želáme obnoviteľným zdrojom energie i vodíku menej politikárčenia a viac pragmatizmu. Našťastie rozvoj technológií hrá v tejto oblasti prvé husle.

Vodík v Košiciach už nebude len na papieri

Rastislav Trnka sa, ako košický župan, zaoberá rozvojom vodíkových technológií od roku 2019. Košická VÚC-ka patrí v tomto smere k top európskym regiónom, pričom aktuálne získava milióny eur na prvé vodíkové projekty.

Budujú prvý elektrolyzér, čoskoro plánujú obstarať vodíkové autobusy a uvažujú, ako vodík čo najefektívnejšie vyrobiť zo slnka, vetra či geotermálnej energie. Veľký dôraz v Košiciach kladú aj na rozvoj cirkulárnej ekonomiky – skvalitnenie odpadového hospodárstva.

Bezpečnosť fotovoltiky 2/2

Iba jeden požiar fotovoltických panelov z celkového počtu 36, ktoré u nás eviduje hasičský a záchranný zbor za roky 2021, 2022 a 2023, spôsobili fotovoltické panely. Až tretinu požiarov fotovoltiky spôsobili vady elektroinštalácie.

Pridajte sa k diskusii s odborníkmi Martinom Flodrom z QEM a Martinom Hodekom z Huawei, kde preberieme, ako zabezpečiť, aby vaša solárna energia bola bezpečná a efektívna.

Bezpečnosť fotovoltiky 1/2

SAPI novinky: Také nízke ceny panelov sme tu ešte nemali

Fotovoltické panely sú dnes najlacnejšie v histórii. Oplatí sa kúpiť si ich investične, takpovediac do zásoby? Aj o tom sa v tejto epizóde podcastu Energia zajtrajška budeme rozprávať s Jánom Karabom zo SAPI. V podcaste sa dozviete viac o:

✅ aktivitách SAPI vrátane exkurzie pre novinárov a národného workshopu na tému energetických komunít,
✅ raste cien fotovoltických panelov a nových technológiách v oblasti panelov a
✅ potenciáli a bariérach rozvoja veternej energie na Slovensku a plánovaných zmenách v programoch podpory.

Vodíkové novinky: finančná podpora elektrolyzérov aj vodíkových čerpačiek

S Petrom Hegedušom z NVAS preberieme niekoľko čerstvých udalostí. Začneme apelom NVAS na vládu, spomenieme mesto, ktoré ide primiešavať zelený vodík do plynu aj automobilku, ktorá polovicu nákladného auta vyrobí bez emisií.

✅ Prečo na Slovensku viazne podpora obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú základom pre budovanie vodíkového hospodárstva?
✅ Pocítime v domácnostiach primiešanie vodíka do plynu? Je to bezpečné?
✅ Volvo objavilo jednu z najúčinnejších ciest, ako znížiť uhlíkovú stopu pri výrobe nákladných aút a autobusov. Akú úlohu v tom hrá vodík?

Dve tretiny rodinných domov potrebujú nejakú formu obnovy

“Infraštruktúru krajiny netvoria len diaľnice, železnice či vodovody, ale aj budovy, v ktorých trávime čas, bývame, chodíme do školy, liečime sa,” hovorí Peter Robl z mimovládnej organizácie Budovy pre budúcnosť.

V najnovšej epizóde podcastu “Energia zajtrajška” sa tak bude diskutovať o podpore štátu a EÚ pri obnove budov s cieľom zlepšiť ich energetickú efektívnosť a zmierniť emisie.

Po lietajúcom aute vznikne na Slovensku vodíkové lietadlo

Slovenská firma Tomark vyvíja úplne nový vodíkový stroj, ktorý vzlietne aj pristane vertikálne. Keďže na jeho vývoj majú prisľúbenú podporu 60 mil. eur, celkom určite neostane len pri snoch. Viac nám o tom porozprával Martin Sedlák z divízie Tomark Proton.

Slovenským diaľniciam chýbajú desiatky rýchlych nabíjačiek

Koľko máme na Slovensku verejných nabíjačiek? Prečo sme v predajoch elektromobilov na chvoste EÚ? Aj o tom sa budeme rozprávať s Patrikom Križanským, riaditeľom SEVA – Slovak Electric Vehicle Association.

Slovensko berie vodík stále vážne

S profesorom Jurajom Sinayom, ktorý aktuálne pôsobí ako poradca štátneho tajomníka Kamila Šaška pre vodíkové technológie, sa dnes rozprávame o tom, ako je na tom slovenský akčný plán pre lepšie využitie vodíka v našom hospodárstve. Čo pre rozvoj vodíkovej ekonomiky robíme a kde by sme mali pridať?

Má zmysel batériové úložisko v domácnostiach s fotovoltikou?

Dnes sa s Martinom Hodekom zo spoločnosti Huawei pozrieme na nové batériové úložisko Luna 2000 S1, porovnáme ho nielen s minulou generáciou S0, ale aj s konkurenciou. Tento diel preto odporúčame všetkým, ktorých zaujímajú aktuálne batériové úložiská pre domácnosti.

Geotermálny potenciál Slovenska využívame len na 1%

Geotermálna energia má na Slovensku obrovský potenciál, no jej využitie je prekvapivo nízke. S Michalom Mašekom zo spoločnosti PW Energy sa budeme rozprávať o možnom využití horúcich vôd hlboko pod Žiarom nad Hronom či Prešovom nielen na vykurovanie, ale aj na výrobu elektrickej energie.

Slovenské elektrárne oslavujú 100% výroby elektriny bez priamych emisií

Podľa Financial Times sú Slovenské elektrárne trojnásobným európskym klimatickým lídrom. Ako tento trend vyzerá v realite a aké aktivity plánuju elektrárne v oblasti zeleného vodíka?

Vypočujte si nový diel podcastu Energia zajtrajška s Róbertom Jambrichom, manažérom pre medzinárodné vzťahy, záležitosti EÚ a životné prostredie (Slovenské elektrárne).

Vodíkové novinky: slovenské vodíkové autobusy, švédska zelená železiareň a japonský e-metán

S Peťom Hegedušom z NVAS sme sa rozprávali o horúcich vodíkových novinkách. V podcaste sa dozviete viac o:

✅ podpore elektrolyzérov,
✅ slovenských autobusoch s vodíkovým pohonom,
✅ pripravovanej zelenej železiarni vo Švédsku so zvučnými investormi,
✅ japonskom zelenom metáne vyrobenom spojením CO2 zo vzduchu so zeleným vodíkom,
✅ pripravovaných účastiach NVAS na vodíkovách podujatiach v Saudskej Arábii a Holandsku.

Využitie batérií v energetike na Slovensku 2/2

Vitajte pri druhej časti podcastu zameranom na batériový priemysel. V štúdiu vítame Mariána Smika, ktorý sa od obchodu s uhlím cez plyn a bio palivá vypracoval k Slovak Battery Alliance a spoločnosti GreenBat.

V podcaste sa dozviete, či výrobcovia elektriny využívajú batériové úložiská, ako je to s recykláciou batérií alebo či budú mať batérie v EÚ digitálny pas a čo to presne znamená.

Využitie batérií v energetike na Slovensku 1/2

V dnešnom vydaní sa budeme venovať batériovému priemyslu. V štúdiu vítame Mariána Smika, ktorý sa od obchodu s uhlím cez plyn a bio palivá vypracoval k Slovak Battery Alliance a spoločnosti GreenBat.

Podpora energetických úložísk je aj súčasťou opatrení European Green Deal, ktorými smeruje únia ku karbónovej neutralite do roku 2050. Ako v tomto smere postupuje Slovensko a EÚ?

Digitalizácia v energetike

Digitalizácia v energetike transformuje tradičné energetické systémy na inteligentné siete, zvyšuje efektivitu, zlepšuje riadenie zdrojov a podporuje integráciu obnoviteľných zdrojov energie. O tom, aký je aktuálny stav digitalizácie energetiky na Slovensku a aká je jej budúcnosť, prišiel do ďalšieho dielu podcastu Energia Zajtrajška porozprávať Libor Láznička, člen výkonného výboru SAPI, ktorý dlhé roky pôsobil v IT spoločnosti SFÉRA ako riaditeľ úseku vývoja. V podcaste sa dozviete:

✅ Dá sa vôbec informatizácia, obchodovanie a hospodárenie s energiami zjednodušiť?
✅ Sú dáta z energetiky dôležité pre bežných ľudí?
✅ Nie je efektívnejšie, aby jednotlivec či firma obchodoval s dodávateľom elektrickej energie individuálne?
✅ Čo sa dnes odporúča bežnému zákazníkovi, aby si naštudoval v oblasti výroby a spotreby elektrickej energie?

Prestáva Slovensko ignorovať veternú energiu?

Ján Lacko, projektový manažér v spoločnosti WSB Invest a člen výkonného výboru SAPI, poslucháčom v tejto epizóde podcastu Energia zajtrajška ozrejmí, aký potenciál majú veterné elektrárne na Slovensku.
Zatiaľ ich využívame len minimálne, ale to by sa malo v blízkej dobe zmeniť. Preberieme aj výhody a riziká turbín s priemerom 160 metrov, ktoré dokážu pekne dopĺňať výrobu elektrickej energie z jadra, či vody a slnka. Ján Lacko tiež prezradí:

✅ Aké sú reálne dopady veterných turbín na životné prostredie?
✅ Je možné tieto turbíny recyklovať?
✅ Ako je to s malými, domácimi veternými elektrárňami?
✅ Oplatia sa pri veterných elektrárňach v našich podmienkach aj batériové úložiská, alebo existujú aj iné rozumné riešenia na vyváženie rozdielov v počasí?

U. S. Steel Košice: Dekarbonizácia výroby ocele je veľkou šancou pre vodík

Dekarbonizácia výroby ocele je veľkou šancou pre vodík. Ako sa oceľ v súčasnosti v U. S. Steel Košice vyrába a či sú už známe plány Nippon Steel Corporation – budúceho japonského vlastníka železiarní s ozelenením výroby ocele, o tom viac povie Juraj Sabol, generálny manažér pre stratégiu U. S. Steel Košice. V podcaste sa dozviete:

✅ Ako presne môže vodík dekarbonizovať výrobu ocele?
✅ Čo pre to treba urobiť, aby sa to do roku 2050, či dokonca oveľa skôr, snáď už do 2030, stihlo?
✅ Ako firma využíva 6000 počítačov a 1000 serverov a tím špecialistov na umelú inteligenciu a strojové učenie.

Ako sa jadrová elektráreň dopĺňa so slnečnou či vodnou?

Nemáme už jadra na Slovensku dosť? Aké náročné je postaviť jadrovú elektráreň a komu vlastne vyrobenú elektrinu z nich predávame?

Ak vás zaujímajú odpovede na tieto otázky, vypočujte si dnešné vydanie s Michalom Sekáčom, manažérom rozvoja v spoločnosti Slovenské elektrárne. A ak si myslíte, že najvýkonnejšou vodnou elektrárňou u nás je Gabčíkovo, tak aj v tomto smere vás dnes vyvedieme z omylu.

Eustream: Vodíková potrubná diaľnica

Slovensko bolo po desaťročia vnímané ako významná tranzitná krajina zemného plynu z Ruska do Európy. To je už zrejme minulosťou, aspoň na teraz to tak vyzerá. Prameň zemného plynu vyschol a otázka znie, čo s tým mieni podniknúť prevádzkovateľ prepravného potrubia zemného plynu spoločnosť eustream? Ako a čím znovu naplniť poloprázdne potrubia a pri tom podporiť rast nízkouhlíkového hospodárstva?

Generálny riaditeľ eustream, Rastislav Ňukovič, nám v tejto epizóde odpovedal na otázky:

✅ Existujú alternatívy, ako opäť naplno využiť cennú potrubnú infraštruktúru?
✅ Čo je to vlastne prepravné potrubie? Aký je rozdiel medzi prepravou a distribúciou.
✅ Prečo je výhodné vodík prepravovať potrubím?
✅ Bude najmä prepravovaný čistý vodík alebo zmiešaný so zemným plynom? Je táto preprava bezpečná?
✅ Kedy by mohol naprieč Slovenskom prúdiť čistý vodík?
✅ H2 chrbtica dá SR predpoklady nových investícií spojených s rozvojom čistého priemyslu. Kto sú potenciálni odberatelia vodíka?
✅ Aké sú plány eustream a ako zapadajú do európskeho kontextu? (European Hydrogen Backbone)

Mýty a fakty o vodíku

Vedeli ste, že vodík na Slovensku vyrábame viac než 50 rokov? S Petrom Hegedušom z NVAS sme sa rozprávali o dopravných prostriedkoch na vodíkový pohon, elektrolýze vody aj o tom, či je výroba vodíka drahá a jeho ukladanie nebezpečné. V podcaste sa dozviete odpovede na otázky:

✅ Vieme si dnes kúpiť elektrolyzér na výrobu vodíka?
✅ Koľko je u nás na Slovensku elektrolyzérov?
✅ Vieme si na google mapách nájsť vodíkové čerpacie stanice?
✅ Aký typ vodíkového vozidla jazdí dnes najčastejšie po Európe?
✅ Je vodík nebezpečný?
✅ Ako je to so skladovaním vodíka?
✅ Je vodík vysoko emisný?

Majú zmysel balkónové solárne či veterné elektrárne?

Na európskom trhu sa objavili malé fotovoltické sety, ktoré si môžu ľudia namontovať na balkónové zábradlie a kábel z druhého konca strčiť do elektrickej zásuvky v byte. S Jánom Karabom zo SAPI vám vysvetlíme, či to má vôbec zmysel. Pozrieme sa aj na efektivitu malých veterných elektrární.

Nie sú obnoviteľné zdroje energie len obyčajný greenwashing?

S Jánom Karabom zo SAPI sa tentoraz z výšky pozrieme na obnoviteľné zdroje energie u nás. Máme tu ešte solárnych barónov? A sú vôbec tieto alternatívne elektrárne ekonomicky návratné?

Prečo vodík?

S Jánom Weiterschützom a Petrom Hegedušom z NVAS dnes otvoríme kapitolu s názvom vodík. Ten je významnou alternatívou pre ukladanie, prenos a využívanie energie získanej obnoviteľnými a nízkouhlíkovými zdrojmi.

Odkaz: https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/740604-kriza-klimy-som-optimistka-verim-mladej-generacii/

So žiakmi odhaľuje znepokojivé veci. Kríza klímy? Som optimistka, verím mladej generácii, hovorí ocenená učiteľka chémie

V tatranských plesách našli mikroplasty, v meste sledujú znečistený vzduch, pri rastlinách namerali predčasné pučanie a rýchle odovzdanie sa zime - prirýchle pŕchnutie listov, jeseň stráca krásne farby. Aj napriek tomu všetkému ponúka ocenená chemikárka Martina Gánovská optimizmus a verí, že to všetko nakoniec dobre dopadne. Prečo? Pretože počúva mladých, ktorí „majú veľmi dobré nápady“.

Foto: Andrej Barát

Učiteľ ako nositeľ informácií stratil opodstatnenie. Dnes by mal skôr žiaka viesť, motivovať ho k tomu, ako byť úspešný v živote, hovorí Martina Gánovská.

Pani Gánovská učí na Strednej odbornej škole polytechnickej Jana Antonína Baťu vo Svite. Spoločne so žiakmi skutočne menia okolie k lepšiemu. Je absolútnou víťazkou posledného ročníka Ceny Dionýza Ilkoviča. A to po skončení vysokej školy ani len netušila, že bude učiteľkou.

Vy ste boli pôvodne ochranárka, čomu ste sa venovali?

Bola som členkou vtedy ešte len rozbiehajúcej sa ochranárskej organizácie Strom života, v Čiernom Balogu sme obnovovali železničku.

A čo konkrétne vás v ochranárskej oblasti zaujímalo?

Skončila som chemickú školu s presvedčením, že chémia zanechala na našom prostredí obrovské environmentálne škody. Chcela som sa viac venovať ochrane životného prostredia než ochrane prírody, čiže ma lákalo skôr mestské prostredie.

Som optimistka, zvládneme to, hovorí ocenená chemikárka Gánovská

Video

A čo rozhodlo, že ste si nakoniec zvolili učiteľstvo?

Asi by som to nemala hovoriť, ale som tu omylom (smeje sa)! Išlo o zhodu náhod. Pôvodne som si po skončení vysokej školy hľadala miesto v podniku, ktorý sa venuje technológiám úpravy vody. Keď ma zrazu môj bývalý triedny učiteľ oslovil, či by som nechcela prísť učiť. Lebo sa tu ponúkal odbor monitorovanie životného prostredia a ja som práve túto oblasť vyštudovala.

Takže ste nikdy neuvažovali o povolaní učiteľa?

Nie (smeje sa).

A ako to hodnotíte s odstupom času?

Asi to bolo dobré rozhodnutie. Práca ma baví, je veľmi tvorivá, oveľa tvorivejšia oproti tomu, čo by som robila v podniku. Som v kontakte s ľuďmi, je to inšpirujúce. Zvolila som si dobre, teda náhoda ma priviedla k tomu, ako to má byť.

Je to o každom z nás. Aký spôsob dopravy si zvolíme, ako míňame zdroje, ako sa stravujeme.

Aký ste mali ako školáčka vzťah k chémii?

Vynikajúci. Na základnej škole jej síce bolo málo, ale veľmi ma bavila. Som technický typ, potrebujem mať veci logicky podložené. Zaujímala ma tiež matematika, fyzika, biológia.

A pamätáte si na svoju prvú chemikárku?

Samozrejme! Dodnes a veľmi dobre si ju pamätám. Bola to pani Fabišíková, občas sa stretneme. Učila ma aj biológiu.

Aký vplyv na budúcnosť môžu mať prví chemikári, prví fyzikári, či prví učitelia biológie, s ktorými sa v škole stretneme?

To je práve dôležité na povolaní učiteľa – akým spôsobom motivuje žiaka. Jednak aj dieťa musí mať nejaké predpoklady alebo nejaké prírodovedné záujmy. Ale ak mu to učiteľ dokáže podať jeho jazykom, tak má vyhrané. Vzťah k odborom, k jednotlivým predmetom sa buduje už na základnej škole. Veľa závisí od učiteľa, ako to podá, ako komunikuje so žiakmi. Už tam sa utvára vzťah k odboru, ktorý človek nakoniec vyštuduje alebo v ktorom pracuje.

Veľmi sa mi páčil váš citát – učiteľ by mal počúvať mladú generáciu, ktorá má veľmi dobré nápady. Mal by ich viesť a byť ich mentorom, mal by byť motivátorom. Čo si pod tým treba predstaviť?

Keď sme my chodili do školy, zdrojom informácií bol učiteľ. Dnes majú deti takmer neobmedzený prístup k informáciám. Učiteľ ako nositeľ informácií stratil opodstatnenie. Dnes by mal skôr žiaka viesť, motivovať ho k tomu, ako byť úspešný v živote, nielen v odbore, ale v celkovom nastavení, ako sa posúvať ďalej. Ale aj ako pracovať s informáciami, vedieť vyberať, ktoré sú relevantné a ktoré nie sú podstatné. Učiteľ by mal diskutovať.

A aké sú to tie veľmi dobré nápady?

Študenti ma prekvapujú každý deň. Chcú sa dostať k podstate, pýtajú sa a spájajú si zdanlivo nespojiteľné veci dohromady. Ich vízia sveta je generačne posunutá, naozaj vidia trochu viac dopredu ako ja.

Kde sa to ukázalo?

Veľa sme pracovali s mikroplastmi. Žiaci sa zrazu začali zamýšľať nad tým, že plast je organická zlúčenina, takže sa musí dať biologicky rozložiť. A už ich začali zaujímať otázky – aké mikroorganizmy by to dokázali… Mne takéto niečo spočiatku ani nezišlo na um, veď sme sa to učili ešte na základnej škole, že plasty sa biologicky nerozkladajú. Ale deťom to nedalo. Prečo by to nešlo, keď je to len uhlík a vodík? A práve takéto skúsenosti aj mňa posúvajú v ďalšom uvažovaní nad problémami.

Ešte jeden váš citát – nie všetko je o vedomostiach, podstatné sú postoje, názory, vzťahy. Učiteľ by mal byť inšpiráciou. Ako sa to u vás prejavuje?

To by mali asi povedať žiaci… Ale takáto je moja vízia. Až keď mi žiaci uveria, že sa naozaj správam v živote tak, ako im o tom hovorím na hodinách, až vtedy mám vyhraté. Vtedy ich dokážem motivovať. Učím 25 rokov. Na začiatku to bolo aj u mňa naozaj o vedomostiach, ale prešla som k postojom, názorom, pohľadom na okolie a svet.

A čo je pre vás dôležité?

Vždy sa na to pozerám z hľadiska ochrany životného prostredia. Čiže správať sa úprimne tak, aby ste nehovorili len prázdne frázy. Aby deti videli, že naozaj triedite odpad. V obchode ma uvidia s recyklovanou alebo plátennou taškou a podobne. Žiaci veľmi rýchlo odhalia, že hovoríte jedno a robíte druhé. Rozprávať o uhlíkovej stope a chodiť do školy autom je kontraproduktívne. Je naozaj dôležité používať verejnú dopravu, bicykel, chodiť pešo.

Dávate podľa vlastných slov šancu aj žiakom, ktorí nepatria medzi študijné typy, ale sú veľmi tvoriví. Čo to znamená?

Pracujem v dvoch sférach. Jednak pracujem s mimoriadne nadanými žiakmi, ktorí riešia chemické olympiády a postupujú na medzinárodné súťaže. Sú cieľavedomí, dokážu sa naučiť obrovské množstvo informácií, rozumejú súvislostiam. A potom máme na škole skupinu žiakov, ktorí nie sú študijné typy. Sú to dvojkári, trojkári, dostávajú aj horšie známky, ale takisto majú chuť pridať ruku k dielu. O tom je napríklad aj program Globe, do ktorého je naša škola zapojená. Nejde o to, kto sa koľko toho naučí. Ale o to, ako deti uvažujú, ako sa tvorivo prejavia. A to môže byť aj umelecky. Práve túto vyváženosť považujem za dôležitú. Nie každý z nás bude jadrovým fyzikom, ale stále môžeme byť tvorivým človekom.

Ako chemikárka sa zameriavate na experimenty v životnom prostredí. Na čo zaujímavé ste so žiakmi prišli?

Aj toto súvisí s programom Globe, kde sa riešia problémy životného prostredia, ktoré sú previazané s chémiou. Napokon, všetko okolo nás je o chémii a biológii, to je prvá vec, ktorú si treba uvedomiť… Merali sme napríklad množstvo chlorofylu v listoch. Porovnávali sme, či išlo o slnečnú, alebo tmavú stranu, či sa rastliny nachádzajú v znečistenom, alebo čistom prostredí. Stanovovali sme množstvo ťažkých kovov v pôdach, dávnejšie dokonca olovo. Skúmali sme mikroplasty. Ale zaoberali sme sa napríklad aj kompostárňou, ktorá vznikla vo Svite vďaka európskym peniazom, ale zrazu akoby mesto nevedelo, čo s ňou „bude robiť“. A žiakov aj toto zaujímalo – niečo sme tu vybudovali, niečo tu máme. Čo s tým bude ďalej, informovala sa dostatočne verejnosť o tom, čo to pre ľudí v meste znamená? Rozvíjali občianske zručnosti.

Kam žiakov priviedlo meranie chlorofylu?

Porovnávali sme vzorky z lomu v Kvetnici so vzorkami z lesa pri Poprade a zistili sme rozdiely. V znečistenom prostredí mali rastliny chlorofylu menej, aj keď sa nedá jednoznačne povedať, že príčinou je znečistenie. Môže to súvisieť s vekom rastlín, druhom. V každom prípade to dalo žiakom možnosť uvažovať nad tým, aké dreviny je vhodné sadiť do znečisteného prostredia. Napríklad lieska je na tom celkom dobre. Ale ihličnany trpia.

Ako ste skúmali mikroplasty?

Táto téma v súčasnosti rezonuje, určite už každý počul, že v oceánoch sa hromadí plastový odpad. Mikroplasty predstavujú drobné kúsky, úlomky z plastových fliaš, tašiek. Ide aj o drobné vlákna z textilu, pretože takmer každý dnes nosí oblečenie zo syntetiky. Sledovali sme mikroplasty v rieke Poprad, pozorovali sme ich v rôznych častiach rieky, pred mestom, v meste, za mestom. Tento rok sme začali skúmať mikroplasty v tatranských plesách.

Aké máte výsledky?

Mikroplasty sú aj tam, ale kompletné výsledky ešte nemáme spracované. Odoberali sme vzorky z Jamského, Štrbského, Popradského a Velického plesa. Ide o pomerne vysoko položené oblasti a je zaujímavé, ako sa tam mikroplasty dostali, či to súvisí s turizmom, uvidíme… Mikroplasty sme objavili už pred tromi rokmi v snehu na Štrbskom plese. Čo však bolo veľmi zaujímavé, bol presah našej skromnej výskumnej práce do praxe. Rozhodli sme sa, že navštívime čistiareň odpadových vôd v Liptovskom Mikuláši. Chceli sme vedieť, ako sa mikroplastmi zaoberajú, či ich dokážu filtrovať. Nuž a žiaci zistili, že sa to na Slovensku vôbec nerobí, nikto sa tým nezaoberá! Pre študentov však bolo cenné, keď videli, ako sa vedúci prevádzky nadchol pre túto tému a povedal, že začne pracovať na riešení. Možno sme mu dali inšpiráciu a možno sa to naozaj niekam posunie.

Len pred pár dňami vyšla štúdia o tom, že množstvo mikroplastov v ľudskom mozgu sa zvýšilo. Mikroplasty sa našli úplne všade v ľudskom tele. Čo môžu spôsobiť?

Ide o cudzorodú látku, ktorú náš organizmus nevylúči a imunitná reakcia na ňu môže byť problémom. Nebolo by zrejme prekvapením, keby práve toto bola jedna z príčin nárastu ochorení spojených s imunitou a vieme, že práve tieto choroby u detí stúpajú.

Spolupracujete s NASA na projekte Globe, už ste ho viackrát spomenuli. Čomu sa venuje?

Venujem sa tomu na škole spolu s kolegyňou Adrianou Mlynskou od roku 2005, hoci program bol na Slovensku oficiálne zavedený až v roku 2020. Spolupracovali sme s českými mimovládnymi organizáciami, ktoré sa tomu venovali. V Globe môžu žiaci v reálnom čase sledovať, že klíma sa naozaj mení. A že s tým treba niečo robiť. Keď si uvedomíme, že treba niečo robiť, už je len malý krok k tomu, že sa začneme k planéte správať inak.

Foto: Júlia Špaková

globe games svit 2024 Globe Games vo Svite v roku 2024.

Ako to môžu vidieť na vlastné oči?

Máme za sebou už dosť veľa fenologických kampaní, kde pozorujeme napríklad pučanie stromov a opadávanie listov. Označili sme štyri stromy a vždy na jar sledujeme, kedy sa púčiky rozvinú. Na jeseň si všímame, kedy opadajú listy. A tam žiaci veľmi dobre vidia, že naozaj dochádza k posunu. Púčiky sa rozvíjajú predčasne a rozkolísaný je celý kolobeh života, ktorý je na to nadviazaný, napríklad hmyz. Je to praktické, jednoduché, účinné. Nemusíme hovoriť o CO2. Takto aj prváci uvidia a pochopia globálne zmeny.

Ako sa mení jeseň?

Prišli sme na to, že zatiaľ čo kedysi stromy zhadzovali listy pozvoľnejšie a stihli sa vyfarbiť, teraz, keď býva na jeseň veľmi dlho teplo, všetko naraz opadne. V priebehu týždňa stratia stromy všetky listy.

To ste mi pripomenuli výskum asi spred desiatich rokov, v ktorom vedci zistili, že vplyvom zmeny klímy ubúda v listoch stromov pigmentu, že svet vplyvom globálneho otepľovania naozaj prichádza o farby…

…možno by sme aj my mohli miesto chlorofylu zisťovať karotenoidy a iné farbivá. Je to výborná inšpirácia pre ďalšie výskumné projekty.

Ako sa so žiakmi zhovárate o klimatickej kríze?

Otvorene ale opatrne. Stretla som sa s tým, že deti majú z toho stres, definuje sa to ako environmentálna úzkosť. Mala som na hodinách deti, ktoré nevideli východisko. Určite treba o tom hovoriť jasne, nemôžeme zakrývať situáciu, v ktorej sa nachádzame. Ale netreba pritom zachádzať do extrémov. Ale som optimista.

V čom?

Stále si myslím, že máme šancu to zvrátiť… respektíve, zvrátiť asi nie, ale minimálne sa dokážeme tomu prispôsobiť. Vnímam to ako výzvu, niečo, s čím sa musíme a dokážeme popasovať.

Podarilo sa vám pritiahnuť konferenciu Globe Games na Slovensko. Ako si na to spomínate?

Ide o zásluhu mojej kolegyne Adriany Mlynskej. Ona o tom snívala, keď sme boli na Globe Games v roku 2005. Bol to pre nás úžasný zážitok. Študenti vystupovali so svojimi projektmi, mali skvelé nápady, ktoré nás inšpirovali. A oslovila nás aj celá komunita. Ukázala nám spôsob, akým možno učiť inak. Dnes tomu hovoríme „bádateľsky orientované vyučovanie“. Ide o ten najefektívnejší spôsob, ako učiť prírodné vedy. Nemožno ich vyučovať od tabule. Keď sme to všetko vnímali, povedali sme si, že raz, keď bude vhodná príležitosť, mohla by sa konferencia Globe Games konať aj na Slovensku. No a vlani sa to podarilo, tu v maličkom Svite! Bola to veľmi pekná akcia. Celá škola tým žila, kolegovia nám pomáhali. A hoci to trvalo iba štyri dni, čo je krátky čas na hlbšie spoznanie sa, vytvorili sa siete. Medzi nami učiteľmi aj medzi študentmi. Považujem to za jeden z najlepších vzdelávacích programov, ktoré fungujú. Je ich veľa, naša škola je zapojená aj do Zelenej školy, ale program Globe mi je naozaj blízky, lebo je o monitorovaní stavu životného prostredia a o sledovaní zmien.

Ako ste sa cítili v momente, keď ste sa stali víťazkou prestížnej Ceny Dionýza Ilkoviča?

Poznám ľudí, ktorí boli ocenení predo mnou, a keď som sa dozvedela, že ma vybrali medzi laureátov, bola to pre mňa obrovská pocta. Ocitla som sa v spoločnosti ľudí, ktorých si nesmierne vážim. Bolo to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. Myslím si ale, že každý z kolegov, s ktorým spolupracujem a s ktorým som spolupracovala, či už na škole alebo mimo nej, má podiel na tom, že som získala túto cenu.

Foto: Andrej Barát

martina ganovska, chemikarka, svit, absolutna vitazka CDI „Neutriedili sme si hlavnú myšlienku: Kam sa chceme posunúť v školstve? Čo chceme, aby vyrástlo zo študentov? Až potom môžeme začať navrhovať zmeny.“

Po 25 rokoch praxe cítite sa viac chemikárkou ako ochranárkou?

To sa nedá povedať. Vôbec nevnímam rozdiel medzi chemikárkou a ochranárkou. Myslím si, že tie problémy, ktorým dnes čelíme, sa nedajú riešiť z pozície ochranára alebo chemika. Dajú sa riešiť z pozície človeka… Ja si napríklad myslím, že striktné delenie predmetov na chémiu, biológiu, fyziku je umelé. Je chyba, že učíme takýmto spôsobom. Pretože každý problém, ktorý potrebujete riešiť, nepredstavuje iba chemický problém, fyzikálny či biologický. Treba sa naň pozrieť globálne.

Páči sa vám celkové nastavenie učiteľstva na Slovensku?

Môžem byť kritická (smeje sa)? Niežeby sa mi nepáčilo, ale má svoje rezervy. Verím, že veľa vecí možno zmeniť reformami, ktoré sa udejú v budúcnosti. Vo všeobecnosti vidím skôr pozitívne veci ako negatívne. Napríklad to, že sa majú niektoré predmety učiť spolu, beriem ako pozitívny krok. Pokiaľ ale ide o to, ako spoločnosť vníma školstvo… Je mi trochu ľúto, že školstvo sa dostáva až na 47. koľaj. Celkový pohľad je taký – veď školstvo to nejako prežije. Myslím si, že by si zaslúžilo oveľa väčšiu pozornosť. Týka sa každého jedného dieťaťa. A teda aj každého jedného rodiča.

A páči sa vám, v akom stave je životné prostredie na Slovensku?

Určite nie. Environmentálne záťaže sú obrovské a mnohí ľudia si to neuvedomujú. Ohrozuje to zdravie obyvateľstva, je nutné s tým niečo robiť. Zatiaľ čo čakáme, ohrozuje to stále viac a viac ľudí… Čo sa mi páči, je zlepšenie v oblasti triedenia odpadu. Už sa trochu približujeme európskym krajinám, recyklácia na Slovensku už nie je niečo exotické.

Kto a ako to má zmeniť? Životné prostredie i školstvo.

V prípade životného prostredia je to na pleciach nás všetkých. Nie som zástancom toho, že to za nás spravia volení zástupcovia. Je to o každom z nás. Aký spôsob dopravy si zvolíme, ako míňame zdroje, ako sa stravujeme. Verím, že generácia, čo príde po nás, študenti, ktorých sa snažíme viesť, to budú vedieť všetko zmeniť. V tomto som optimista. Stačí zmeniť myslenie. A školstvo? Tam, naopak, netuším, či to dokážeme zmeniť zdola. Vieme dať nejaké nápady. Ale zmena v školstve závisí od spoločenskej zhody. Od toho, čo od školstva vlastne očakávame. A mám stále pocit, že netušíme, kde sa chceme dostať. Stále sa zhovárame o tom, ako sú slovenskí žiaci slabí v testovaní, ale nevieme, či je to o obsahu, alebo forme vyučovania. A netušíme to preto, lebo sme si neutriedili hlavnú myšlienku: Kam sa chceme posunúť v školstve? Čo chceme, aby vyrástlo zo študentov? Až potom môžeme začať navrhovať zmeny.

Martina Gánovská

Učí chémiu na Strednej odbornej škole polytechnickej Jana Antonína Baťu vo Svite. Vyštudovala ekológiu a environmentalistiku, neskôr sa rozhodla pre učiteľstvo. Je členkou Slovenskej komisie Chemickej olympiády, koordinuje medzinárodnú súťaž Grand Prix Chimique, úzko spolupracuje s NASA na projekte Globe.

Autor: Andrej Barát