S predsedom Národnej vodíkovej asociácie (NVAS), Jánom Weiterschűtzom, sa v Hospodárskych novinách rozprávali nie len o tom, ako nazerá na využitie vodíka v doprave. Jeho veľký potenciál vidí v priemysle, ale aj ako zdroj energie, čo môže pomôcť aj pri riešení energetickej krízy.
- ako hodnotí aktuálne zázemie vodíka na Slovensku aj v EÚ, ale aj jeho budúcnosť
- ako sme na tom s rozvojom podporných aktivít či vodíkových hubov
- v čom máme medzery v porovnaní s inými krajinami
- ako vieme v oblasti vodíka spolupracovať so susednými krajinami, vrátane Ukrajiny
- či sa môže zelený vodík stať cenovo konkurencieschopný a nahradiť vodík vyrábaný z fosílnych palív
- či je sú v energetickej praxi lepšie batériové riešenia alebo vodík
Začnime témou aktuálnej energetickej krízy. Dnes experti hľadajú spôsoby, akými ju riešiť, pričom aj tu sa viackrát skloňoval vodík. Môže teda vodík taktiež pomôcť pri riešení tejto krízy? A ak áno, akým spôsobom?
Z krátkodobého hľadiska nie, ale zo strednodobého (cca od roku 2027) a dlhodobého určite áno. Z geopolitického hľadiska sa javí vodík ako veľmi demokratický nosič energie, pretože je ho možné vyrábať v každej krajine a exportovať mnohými spôsobmi. Cena vodíka vyrábaného dnes z najlacnejších zdrojov, ako sú napr. solárne a veterné elektrárne, môže byť pri správnom nastavení regulačného rámca atraktívna, ale aj dlhodobo vyrovnaná. Toto sú dva najdôležitejšie ekonomické aspekty pre akceleráciu rozvoja globálneho nízkouhlíkového hospodárstva. Samozrejme, hovoríme o zelenom vodíku vyrobenom z obnoviteľných zdrojov energie alebo modrom vodíku vyrobenom z jadrovej energie alebo z odpadu s minimálnymi emisiami skleníkových plynov. Nezanedbateľný bude prínos vodíka pre zlepšenie kvality ovzdušia, veď jedinými emisiami pri využívaní vodíka je vodná para.
Ako by ste zhodnotili aktuálnu situáciu na Slovensku, ale aj v EÚ, v oblasti využitia či podpory vodíka? Zároveň, aká je vízia jeho rozvoja?
Koncom októbra som sa zúčastnil dôležitého európskeho podujatia „European Hydrogen Week“ v Bruseli. Aj tu sa jasne ukázalo, že vodíkové riešenia máme k dispozícii, avšak rýchlosť ich implementácie do praxe značne pokrivkáva. Aj tu dokonca viackrát v prezentáciách zaznelo slovíčko zrýchlime či to, že najväčšou prekážkou je povoľovací proces.
Na Slovensku sa rozvoj môže zrýchliť prijatím Akčného plánu na realizáciu opatrení Národnej vodíkovej stratégie. Záujem podnikateľského sektora a samospráv o bezemisné vodíkové riešenia je aj na Slovensku značný. Prvé pilotné projekty výroby vodíka a výstavby čerpacích staníc podporila už SIEA. Ďalších hmatateľných výsledkov sa môžeme dočkať už v prvom polroku budúceho roka.
Slovensko má veľký potenciál ozeleniť svoj chemický a oceliarsky priemysel obnoviteľným vodíkom. Znovu môžeme, ako krajina, hrať prvé husle v preprave plynu v rámci EÚ, tentokrát vodíka z Ukrajiny do EÚ, ako súčasť vznikajúcej European Hydrogen Backbone. V doprave bude vodík, po boku batériovej elektromobility, mieriť do sektora ťažšej dopravy. Osobnú však tiež nevynechá. Do roku 2030 by mal vodík nahradiť 4,5 % fosílnych palív v doprave.
Suma sumárum, vodíku bude venovaný značný podiel transformácie energetiky, dopravy a priemyslu. Jeho podiel sa odhaduje medzi 15 - 30 % na celkovej globálnej spotrebe energií v roku 2050. Položme si otázku, aký plyn bude prúdiť v potrubiach po konci éry zemného plynu? Veľa možností na výber nemáme. Vodík je jednou z nich.
