Španielsko otestovalo prvý veľkokapacitný motor na 100 % vodík

✕

Ak chcete obnoviť heslo, zadajte e-mail alebo používateľské meno nižšie.

✕
             01.03.2025 - 03.03.2025
Kompletný archív monitoringu médií nájdete na: http://www.mediabase.sk/
Vodík

1. Najväčšie české oceliarne postavia elektrickú pec. Ročne budú potrebovať 1,3 TWh elektriny

energie-portal.sk; 01/03/2025;

2. Natankovať vodík možno v bratislavskom Vlčom Hrdle od roku 2022

Rádio Slovensko; 02/03/2025;

3. So žiakmi odhaľuje znepokojivé veci. Kríza klímy? Som optimistka, verím mladej generácii, hovorí ocenená učiteľka chémie

zurnal.pravda.sk; 02/03/2025; Andrej Barát

4. Vodíkovú stanicu v Slovnafte zmodernizovali aj pre autobusy a nákladné autá

priemyseldnes.sk; 03/03/2025;

Vodík

1. Najväčšie české oceliarne postavia elektrickú pec. Ročne budú potrebovať 1,3 TWh elektriny

energie-portal.sk; 01/03/2025;

Odkaz: https://www.energie-portal.sk/Dokument/zeleziarne-oceliarne-ocel-elektricka-pec-elektrifikacia-111431.aspx

Najväčšie české oceliarne postavia elektrickú pec. Ročne budú potrebovať 1,3 TWh elektriny

Neprinesie nám to vyššiu produkciu, zamestnanosť ani pridanú hodnotu, ale znížime emisie, hovorí šéf podniku o projekte za miliardu eur.

Foto: Třinecké železárny

Bude to jedna z najväčších investícií do dekarbonizácie českého priemyslu. A v podniku, ktorý je najväčším výrobcom ocele v krajine, to bude najväčšou investíciou od 80. rokov minulého storočia.

Ťrinecké železárny plánujú v najbližších rokoch preinvestovať približne miliardu eur, pričom väčšinu tejto sumy má zhltnúť elektrická oblúková pec. S jej výstavbou chcú začať v budúcom roku a všetko má byť hotové do decembra 2028.

Podnik očakáva, že po sprevádzkovaní novej elektrickej pece jeho spotreba elektriny stúpne približne na 1,3 TWh, čo bude predstavovať viac ako 2 % z celkovej spotreby elektriny v Česku. Súčasťou investičných zámerov je preto aj paroplynová elektráreň. Malý objem elektriny má priniesť tiež PPA kontrakt na dodávku elektriny zo solárneho parku.

Podobné plány na elektrifikáciu výroby alebo projekty počítajúce s vodíkom rozbehli mnohé oceliarske podniky. Najmä počas minulého roka však viaceré oceliarne svoju dekarbonizačnú stratégiu prehodnotili .

Na elektrifikáciu vsádzal aj zámer dekarbonizácie košických oceliarní U.S. Steel, ktorý mal byť vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy. Prípravy sa však zasekli .

Väčšinu zatiahne dotácia

Oceliarsky podnik v severovýchodnom cípe republiky sa do rozsiahleho projektu púšťa hlavne kvôli obrovským nákladom na emisné kvóty a požiadavkám na znižovanie emisií. Po vybudovaní elektrickej pece by emisie oceliarní mali byť oproti úrovni z roka 1990 nižšie zhruba o 55 %.

„Projekt nám umožní pokračovať vo výrobe strategického materiálu bez toho, aby sme museli platiť extrémne náklady na emisné kvóty, ktorých bezplatné prideľovanie bude postupne ukončené. Neprinesie nám vyšší objem výroby, zamestnanosť ani pridanú hodnotu. Splníme však náročné požiadavky na nízkoemisnú výrobu. Bez veľmi výraznej dotačnej podpory nie je projekt reálny,“ povedal generálny riaditeľ podniku Roman Heide

Kritickým faktorom podľa neho bude aj krátky čas, a ktorý musí spoločnosť za súčasných dotačných podmienok zrealizovať výstavbu technológie pri plnej prevádzke huty.

„V marci minulého roka sme uzavreli memorandum s českou vládou, čo vnímame tak, že vláda nás v dekarbonizácii podporuje a bude nás podporovať. To nám dáva dôveru pokračovať v investíciách. O štátnu podporu požiadame v prvom štvrťroku tohto roka,“ hovorí o financovaní Roman Heide, generálny riaditeľ spoločnosti. Dotačná podpora, ktorá je v súlade s dotáciami v susedných európskych krajinách, predstavuje približne 70 %.

„Naši globálni konkurenti vyvážajú na trh EÚ milióny ton lacnej a uhlíkovo náročnej ocele, ktorá sa vyrába nekalými obchodnými praktikami a nespĺňa záväzné dekarbonizačné a environmentálne ciele a pracovné normy na globálnej úrovni. Úspešná transformácia Třineckých železiarní si vyžaduje plnú podporu českej vlády. Tak, aby bola v súlade s cieľom EÚ zastaviť globálnu nadmernú kapacitu ocele prostredníctvom účinných opatrení na ochranu obchodu, zabezpečiť dostupnú elektrickú energiu a financovanie počas transformácie,“ vyhlásil Axel Eggert, generálny riaditeľ Európskeho združenia výrobcov ocele (EUROFER).

Pomôcť európskym oceliarom voči konkurencii z tretích krajín, ktoré na domácich výrobcov nekladú prísne environmentálne požiadavky má nový mechanizmus v podobe „uhlíkového cla.“ Avšak hoci sa ešte reálne ani nezačalo uplatňoval, odborníci upozorňujú, že riešenie naráža na limity .

Budú potrebovať viac elektriny

Oceliarska spoločnosť predpokladá, že pre budúce fungovanie novej technológie bude okrem ochrany európskeho trhu a dostatku šrotu rozhodujúci „dostatok bezemisnej energie za konkurencieschopné ceny.“

Nová elektrická oblúková pec nahradí polovicu výroby v objeme 1,3 milióna ton ročne. Jej podstatou je tavenie šrotu pomocou elektrickej energie, ktorej spotreba sa v hute zvýši približne o 30 % z celkovej súčasnej spotreby na úrovni jednej terawatthodiny (1 TWh).

„Projekt zahŕňa množstvo infraštruktúrnych projektov, od výstavby nového šrotového hospodárstva a zvlášť vysokého napätia napájaného z chrbticovej prenosovej sústavy vrátane rozvodne, až po nevyhnutné demolácie, výstavbu niekoľkých nových hál, preložky a podobne,“ priblížili Ťrinecké železárny v tlačovej správe .

Uspokojiť obrovský dopyt po elektrine bude výzvou, na ktorú chce podnik reagovať viacerými riešeniami. Súčasťou investičných projektov je paroplynová elektráreň, ktorá zabezpečí prechod z uhoľného paliva na ekologickejší zdroj energie. „Táto investícia je kľúčová pri znižovaní emisií CO2. Využíva paroplynový cyklus s možnosťou využitia odpadového tepla na výrobu a dodávku horúcej vody,“ vysvetľuje spoločnosť.

Okrem toho Třinecké železiarne podpísali trojročný PPA kontrakt na dodávku bezemisnej elektriny so zárukami pôvodu v objeme 4,4 GWh ročne so spoločnosťou ČEZ ESCO. Elektrinu bude najväčší výrobca ocele v ČR odoberať z fotovoltickej elektrárne Vrskmaň s výkonom 4,78 MWp, ktorú prevádzkuje Skupina ČEZ v 500 km vzdialenej lokalite. Kontrakt je nateraz uzavretý do konca roka 2027.

Z hľadiska celkovej emisnej náročnosti a uhlíkovej stopy výroby však okrem elektriny bude pre podnik kľúčové i to, či a za akých podmienok nájde na európskom trhu dostatok železného šrotu. Ten sa totiž z Európy vo veľkom vyváža .

„V súčasnosti neexistuje koncepcia strategického nakladania so šrotom. v roku 2023 sa takmer 19 miliónov ton európskeho šrotu vyvezie do tretích krajín, ktoré nemajú žiadne alebo majú oveľa nižšie environmentálne a pracovné normy. To predstavuje premárnenú príležitosť ušetriť 35 TWh elektrickej energie a 32 miliónov ton CO2 ročne. Pre porovnanie, Česká republika v roku 2023 spotrebovala 57 TWh elektrickej energie a vypustila 83 miliónov ton CO2,“ doplnil šéf európskych oceliarov Axel Eggert.

2. Natankovať vodík možno v bratislavskom Vlčom Hrdle od roku 2022

Rádio Slovensko; 02/03/2025;

Natankovať vodík možno v bratislavskom Vlčom Hrdle od roku 2022

Igor Daniš, moderátor

Natankovať vodík možno v bratislavskom Vlčom Hrdle od roku 2022 ako prevádzku inovovali povie Ľuboš Kasala.

Ľuboš Kasala, redaktor

Modernizácia vodíkovej plniacej stanice v bratislavskom vlčom hrdle umožňuje zvýšenie plniaceho tlaku z 200 na 350 barov. Tomáš Beseda zo Slovnaftu.

Tomáš Beseda zo Slovnaftu

Vodík vyrábane takzvaným párnym reformingom, avšak po vzore našej materskej spoločnosti pracujeme na projekte elektrolyzéra, čiže budeme vedieť vyrábať vodík a aj ekologicky elektrolýzou vody. Tým pádom prispejeme takisto k dekarbonizácii v našich procesoch. My Slovnafte vidíme budúcnosť vodíka, takisto mobilite, či už je to hromadná doprava alebo preprava nákladná.

Ľuboš Kasala, redaktor

Pripomeňme, že automobil s vodíkovým pohonom funguje na princípe kombinácie vodíkovo elektrického pohonu z výfuku vozidla potom nevychádzajú. Žiadne emisie, len čistá vodná para. Juraj Petrovič, Messer Tatragas.

Juraj Petrovič, Messer Tatragas

Vodík je jednou z ciest ako dekarbonizovať, nielen teda priemysel, ale samozrejme aj dopravu a je to cesta, ktorá môže byť výhodnejšia najmä preto, pretože aj batériové vozidlá majú svoje limity dané možnosťami sieti možnosťami nabíjania a tak ďalej. Vodík má tú výhodu, že sa v podstate dá plniť rovnako ako bežné kvapalné palivá, to znamená tie časy plnenia sú veľmi podobné.

Ľuboš Kasala, redaktor

Slovensko sa stále nachádza na začiatku budovania vodíkovej infraštruktúry z osobných vozidiel jazdia na vodík. Napríklad Toyota Mirai, Hyundai Nexo alebo Honda clarity fuel cell. Nedávno sme predstavili aj 1. Slovenský vodíkový ťahač na platforme fortu f max a po Slovensku jazdia niekoľko autobusov na vodík, dopĺňa Juraj Petrovič, Messer Tatragas.

Juraj Petrovič, Messer Tatragas

Toto zvýšenie tlaku nám umožňuje vlastne plniť autobusy, najmä autobusy dopravného podniku na ich plný plniaci tlak. To znamená, že oni dosiahnu vlastne svoj plný aj dojazd.

Ľuboš Kasala, redaktor

Praktické každodenné skúsenosti s vodíkovými autobusmi bratislavského dopravného podniku v premávke. Sumarizuje podpredseda predstavenstva Milan Donoval.

Milan Donoval, podpredseda predstavenstva

Dopravný podnik Bratislava prevádzkuje vodíkové autobusy ako 1. Dopravca na Slovensku, ktorý má samostatnú flotilu. 4. kusy pravidelne jazdia od augusta roku 2023 na linke číslo 75, ktorá spája Krasňany s Dolnými Honmi a zároveň tieto autobusy sa medzi svojimi výkonmi tankujú tu práve na tomto mieste, kde sa nachádzame, vnímame, že je to pilotný program. Je to nová technológia. Vozidlá fungujú veľmi spoľahlivo, sú veľmi tiché svižné a pre bežného cestujúceho. Myslím si, že je na nerozoznanie od iných autobusov. V neposlednom rade musím zdôrazniť samozrejme ekologický aspekt. Tieto vozidlá sú bezemisné.

Ľuboš Kasala, redaktor

A čo ekonomika prevádzky?

Milan Donoval, podpredseda predstavenstva

Dovolili sme si zaobstarať tieto vozidlá len vďaka podpore zo strany eurofondov. Vďaka tomu dokážeme ich prevádzkovať a kde sa to v úvodzovkách oproti štandardným pohonom rentuje, to uvidíme až naozaj po nejakých 10 rokoch prevádzky. Všetko bude závisieť od toho, kde bude cena vodíka o 10 rokov alebo kde bude ten desaťročný priemer. Samozrejme dnes je tá cena vodíka vysoká.

3. So žiakmi odhaľuje znepokojivé veci. Kríza klímy? Som optimistka, verím mladej generácii, hovorí ocenená učiteľka chémie

zurnal.pravda.sk; 02/03/2025; Andrej Barát

Odkaz: https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/740604-kriza-klimy-som-optimistka-verim-mladej-generacii/

So žiakmi odhaľuje znepokojivé veci. Kríza klímy? Som optimistka, verím mladej generácii, hovorí ocenená učiteľka chémie

V tatranských plesách našli mikroplasty, v meste sledujú znečistený vzduch, pri rastlinách namerali predčasné pučanie a rýchle odovzdanie sa zime - prirýchle pŕchnutie listov, jeseň stráca krásne farby. Aj napriek tomu všetkému ponúka ocenená chemikárka Martina Gánovská optimizmus a verí, že to všetko nakoniec dobre dopadne. Prečo? Pretože počúva mladých, ktorí „majú veľmi dobré nápady“.

Foto: Andrej Barát

Učiteľ ako nositeľ informácií stratil opodstatnenie. Dnes by mal skôr žiaka viesť, motivovať ho k tomu, ako byť úspešný v živote, hovorí Martina Gánovská.

Pani Gánovská učí na Strednej odbornej škole polytechnickej Jana Antonína Baťu vo Svite. Spoločne so žiakmi skutočne menia okolie k lepšiemu. Je absolútnou víťazkou posledného ročníka Ceny Dionýza Ilkoviča. A to po skončení vysokej školy ani len netušila, že bude učiteľkou.

Vy ste boli pôvodne ochranárka, čomu ste sa venovali?

Bola som členkou vtedy ešte len rozbiehajúcej sa ochranárskej organizácie Strom života, v Čiernom Balogu sme obnovovali železničku.

A čo konkrétne vás v ochranárskej oblasti zaujímalo?

Skončila som chemickú školu s presvedčením, že chémia zanechala na našom prostredí obrovské environmentálne škody. Chcela som sa viac venovať ochrane životného prostredia než ochrane prírody, čiže ma lákalo skôr mestské prostredie.

Som optimistka, zvládneme to, hovorí ocenená chemikárka Gánovská

Video

A čo rozhodlo, že ste si nakoniec zvolili učiteľstvo?

Asi by som to nemala hovoriť, ale som tu omylom (smeje sa)! Išlo o zhodu náhod. Pôvodne som si po skončení vysokej školy hľadala miesto v podniku, ktorý sa venuje technológiám úpravy vody. Keď ma zrazu môj bývalý triedny učiteľ oslovil, či by som nechcela prísť učiť. Lebo sa tu ponúkal odbor monitorovanie životného prostredia a ja som práve túto oblasť vyštudovala.

Takže ste nikdy neuvažovali o povolaní učiteľa?

Nie (smeje sa).

A ako to hodnotíte s odstupom času?

Asi to bolo dobré rozhodnutie. Práca ma baví, je veľmi tvorivá, oveľa tvorivejšia oproti tomu, čo by som robila v podniku. Som v kontakte s ľuďmi, je to inšpirujúce. Zvolila som si dobre, teda náhoda ma priviedla k tomu, ako to má byť.

Je to o každom z nás. Aký spôsob dopravy si zvolíme, ako míňame zdroje, ako sa stravujeme.

Aký ste mali ako školáčka vzťah k chémii?

Vynikajúci. Na základnej škole jej síce bolo málo, ale veľmi ma bavila. Som technický typ, potrebujem mať veci logicky podložené. Zaujímala ma tiež matematika, fyzika, biológia.

A pamätáte si na svoju prvú chemikárku?

Samozrejme! Dodnes a veľmi dobre si ju pamätám. Bola to pani Fabišíková, občas sa stretneme. Učila ma aj biológiu.

Aký vplyv na budúcnosť môžu mať prví chemikári, prví fyzikári, či prví učitelia biológie, s ktorými sa v škole stretneme?

To je práve dôležité na povolaní učiteľa – akým spôsobom motivuje žiaka. Jednak aj dieťa musí mať nejaké predpoklady alebo nejaké prírodovedné záujmy. Ale ak mu to učiteľ dokáže podať jeho jazykom, tak má vyhrané. Vzťah k odborom, k jednotlivým predmetom sa buduje už na základnej škole. Veľa závisí od učiteľa, ako to podá, ako komunikuje so žiakmi. Už tam sa utvára vzťah k odboru, ktorý človek nakoniec vyštuduje alebo v ktorom pracuje.

Veľmi sa mi páčil váš citát – učiteľ by mal počúvať mladú generáciu, ktorá má veľmi dobré nápady. Mal by ich viesť a byť ich mentorom, mal by byť motivátorom. Čo si pod tým treba predstaviť?

Keď sme my chodili do školy, zdrojom informácií bol učiteľ. Dnes majú deti takmer neobmedzený prístup k informáciám. Učiteľ ako nositeľ informácií stratil opodstatnenie. Dnes by mal skôr žiaka viesť, motivovať ho k tomu, ako byť úspešný v živote, nielen v odbore, ale v celkovom nastavení, ako sa posúvať ďalej. Ale aj ako pracovať s informáciami, vedieť vyberať, ktoré sú relevantné a ktoré nie sú podstatné. Učiteľ by mal diskutovať.

A aké sú to tie veľmi dobré nápady?

Študenti ma prekvapujú každý deň. Chcú sa dostať k podstate, pýtajú sa a spájajú si zdanlivo nespojiteľné veci dohromady. Ich vízia sveta je generačne posunutá, naozaj vidia trochu viac dopredu ako ja.

Kde sa to ukázalo?

Veľa sme pracovali s mikroplastmi. Žiaci sa zrazu začali zamýšľať nad tým, že plast je organická zlúčenina, takže sa musí dať biologicky rozložiť. A už ich začali zaujímať otázky – aké mikroorganizmy by to dokázali… Mne takéto niečo spočiatku ani nezišlo na um, veď sme sa to učili ešte na základnej škole, že plasty sa biologicky nerozkladajú. Ale deťom to nedalo. Prečo by to nešlo, keď je to len uhlík a vodík? A práve takéto skúsenosti aj mňa posúvajú v ďalšom uvažovaní nad problémami.

Ešte jeden váš citát – nie všetko je o vedomostiach, podstatné sú postoje, názory, vzťahy. Učiteľ by mal byť inšpiráciou. Ako sa to u vás prejavuje?

To by mali asi povedať žiaci… Ale takáto je moja vízia. Až keď mi žiaci uveria, že sa naozaj správam v živote tak, ako im o tom hovorím na hodinách, až vtedy mám vyhraté. Vtedy ich dokážem motivovať. Učím 25 rokov. Na začiatku to bolo aj u mňa naozaj o vedomostiach, ale prešla som k postojom, názorom, pohľadom na okolie a svet.

A čo je pre vás dôležité?

Vždy sa na to pozerám z hľadiska ochrany životného prostredia. Čiže správať sa úprimne tak, aby ste nehovorili len prázdne frázy. Aby deti videli, že naozaj triedite odpad. V obchode ma uvidia s recyklovanou alebo plátennou taškou a podobne. Žiaci veľmi rýchlo odhalia, že hovoríte jedno a robíte druhé. Rozprávať o uhlíkovej stope a chodiť do školy autom je kontraproduktívne. Je naozaj dôležité používať verejnú dopravu, bicykel, chodiť pešo.

Dávate podľa vlastných slov šancu aj žiakom, ktorí nepatria medzi študijné typy, ale sú veľmi tvoriví. Čo to znamená?

Pracujem v dvoch sférach. Jednak pracujem s mimoriadne nadanými žiakmi, ktorí riešia chemické olympiády a postupujú na medzinárodné súťaže. Sú cieľavedomí, dokážu sa naučiť obrovské množstvo informácií, rozumejú súvislostiam. A potom máme na škole skupinu žiakov, ktorí nie sú študijné typy. Sú to dvojkári, trojkári, dostávajú aj horšie známky, ale takisto majú chuť pridať ruku k dielu. O tom je napríklad aj program Globe, do ktorého je naša škola zapojená. Nejde o to, kto sa koľko toho naučí. Ale o to, ako deti uvažujú, ako sa tvorivo prejavia. A to môže byť aj umelecky. Práve túto vyváženosť považujem za dôležitú. Nie každý z nás bude jadrovým fyzikom, ale stále môžeme byť tvorivým človekom.

Ako chemikárka sa zameriavate na experimenty v životnom prostredí. Na čo zaujímavé ste so žiakmi prišli?

Aj toto súvisí s programom Globe, kde sa riešia problémy životného prostredia, ktoré sú previazané s chémiou. Napokon, všetko okolo nás je o chémii a biológii, to je prvá vec, ktorú si treba uvedomiť… Merali sme napríklad množstvo chlorofylu v listoch. Porovnávali sme, či išlo o slnečnú, alebo tmavú stranu, či sa rastliny nachádzajú v znečistenom, alebo čistom prostredí. Stanovovali sme množstvo ťažkých kovov v pôdach, dávnejšie dokonca olovo. Skúmali sme mikroplasty. Ale zaoberali sme sa napríklad aj kompostárňou, ktorá vznikla vo Svite vďaka európskym peniazom, ale zrazu akoby mesto nevedelo, čo s ňou „bude robiť“. A žiakov aj toto zaujímalo – niečo sme tu vybudovali, niečo tu máme. Čo s tým bude ďalej, informovala sa dostatočne verejnosť o tom, čo to pre ľudí v meste znamená? Rozvíjali občianske zručnosti.

Kam žiakov priviedlo meranie chlorofylu?

Porovnávali sme vzorky z lomu v Kvetnici so vzorkami z lesa pri Poprade a zistili sme rozdiely. V znečistenom prostredí mali rastliny chlorofylu menej, aj keď sa nedá jednoznačne povedať, že príčinou je znečistenie. Môže to súvisieť s vekom rastlín, druhom. V každom prípade to dalo žiakom možnosť uvažovať nad tým, aké dreviny je vhodné sadiť do znečisteného prostredia. Napríklad lieska je na tom celkom dobre. Ale ihličnany trpia.

Ako ste skúmali mikroplasty?

Táto téma v súčasnosti rezonuje, určite už každý počul, že v oceánoch sa hromadí plastový odpad. Mikroplasty predstavujú drobné kúsky, úlomky z plastových fliaš, tašiek. Ide aj o drobné vlákna z textilu, pretože takmer každý dnes nosí oblečenie zo syntetiky. Sledovali sme mikroplasty v rieke Poprad, pozorovali sme ich v rôznych častiach rieky, pred mestom, v meste, za mestom. Tento rok sme začali skúmať mikroplasty v tatranských plesách.

Aké máte výsledky?

Mikroplasty sú aj tam, ale kompletné výsledky ešte nemáme spracované. Odoberali sme vzorky z Jamského, Štrbského, Popradského a Velického plesa. Ide o pomerne vysoko položené oblasti a je zaujímavé, ako sa tam mikroplasty dostali, či to súvisí s turizmom, uvidíme… Mikroplasty sme objavili už pred tromi rokmi v snehu na Štrbskom plese. Čo však bolo veľmi zaujímavé, bol presah našej skromnej výskumnej práce do praxe. Rozhodli sme sa, že navštívime čistiareň odpadových vôd v Liptovskom Mikuláši. Chceli sme vedieť, ako sa mikroplastmi zaoberajú, či ich dokážu filtrovať. Nuž a žiaci zistili, že sa to na Slovensku vôbec nerobí, nikto sa tým nezaoberá! Pre študentov však bolo cenné, keď videli, ako sa vedúci prevádzky nadchol pre túto tému a povedal, že začne pracovať na riešení. Možno sme mu dali inšpiráciu a možno sa to naozaj niekam posunie.

Len pred pár dňami vyšla štúdia o tom, že množstvo mikroplastov v ľudskom mozgu sa zvýšilo. Mikroplasty sa našli úplne všade v ľudskom tele. Čo môžu spôsobiť?

Ide o cudzorodú látku, ktorú náš organizmus nevylúči a imunitná reakcia na ňu môže byť problémom. Nebolo by zrejme prekvapením, keby práve toto bola jedna z príčin nárastu ochorení spojených s imunitou a vieme, že práve tieto choroby u detí stúpajú.

Spolupracujete s NASA na projekte Globe, už ste ho viackrát spomenuli. Čomu sa venuje?

Venujem sa tomu na škole spolu s kolegyňou Adrianou Mlynskou od roku 2005, hoci program bol na Slovensku oficiálne zavedený až v roku 2020. Spolupracovali sme s českými mimovládnymi organizáciami, ktoré sa tomu venovali. V Globe môžu žiaci v reálnom čase sledovať, že klíma sa naozaj mení. A že s tým treba niečo robiť. Keď si uvedomíme, že treba niečo robiť, už je len malý krok k tomu, že sa začneme k planéte správať inak.

Foto: Júlia Špaková

globe games svit 2024 Globe Games vo Svite v roku 2024.

Ako to môžu vidieť na vlastné oči?

Máme za sebou už dosť veľa fenologických kampaní, kde pozorujeme napríklad pučanie stromov a opadávanie listov. Označili sme štyri stromy a vždy na jar sledujeme, kedy sa púčiky rozvinú. Na jeseň si všímame, kedy opadajú listy. A tam žiaci veľmi dobre vidia, že naozaj dochádza k posunu. Púčiky sa rozvíjajú predčasne a rozkolísaný je celý kolobeh života, ktorý je na to nadviazaný, napríklad hmyz. Je to praktické, jednoduché, účinné. Nemusíme hovoriť o CO2. Takto aj prváci uvidia a pochopia globálne zmeny.

Ako sa mení jeseň?

Prišli sme na to, že zatiaľ čo kedysi stromy zhadzovali listy pozvoľnejšie a stihli sa vyfarbiť, teraz, keď býva na jeseň veľmi dlho teplo, všetko naraz opadne. V priebehu týždňa stratia stromy všetky listy.

To ste mi pripomenuli výskum asi spred desiatich rokov, v ktorom vedci zistili, že vplyvom zmeny klímy ubúda v listoch stromov pigmentu, že svet vplyvom globálneho otepľovania naozaj prichádza o farby…

…možno by sme aj my mohli miesto chlorofylu zisťovať karotenoidy a iné farbivá. Je to výborná inšpirácia pre ďalšie výskumné projekty.

Ako sa so žiakmi zhovárate o klimatickej kríze?

Otvorene ale opatrne. Stretla som sa s tým, že deti majú z toho stres, definuje sa to ako environmentálna úzkosť. Mala som na hodinách deti, ktoré nevideli východisko. Určite treba o tom hovoriť jasne, nemôžeme zakrývať situáciu, v ktorej sa nachádzame. Ale netreba pritom zachádzať do extrémov. Ale som optimista.

V čom?

Stále si myslím, že máme šancu to zvrátiť… respektíve, zvrátiť asi nie, ale minimálne sa dokážeme tomu prispôsobiť. Vnímam to ako výzvu, niečo, s čím sa musíme a dokážeme popasovať.

Podarilo sa vám pritiahnuť konferenciu Globe Games na Slovensko. Ako si na to spomínate?

Ide o zásluhu mojej kolegyne Adriany Mlynskej. Ona o tom snívala, keď sme boli na Globe Games v roku 2005. Bol to pre nás úžasný zážitok. Študenti vystupovali so svojimi projektmi, mali skvelé nápady, ktoré nás inšpirovali. A oslovila nás aj celá komunita. Ukázala nám spôsob, akým možno učiť inak. Dnes tomu hovoríme „bádateľsky orientované vyučovanie“. Ide o ten najefektívnejší spôsob, ako učiť prírodné vedy. Nemožno ich vyučovať od tabule. Keď sme to všetko vnímali, povedali sme si, že raz, keď bude vhodná príležitosť, mohla by sa konferencia Globe Games konať aj na Slovensku. No a vlani sa to podarilo, tu v maličkom Svite! Bola to veľmi pekná akcia. Celá škola tým žila, kolegovia nám pomáhali. A hoci to trvalo iba štyri dni, čo je krátky čas na hlbšie spoznanie sa, vytvorili sa siete. Medzi nami učiteľmi aj medzi študentmi. Považujem to za jeden z najlepších vzdelávacích programov, ktoré fungujú. Je ich veľa, naša škola je zapojená aj do Zelenej školy, ale program Globe mi je naozaj blízky, lebo je o monitorovaní stavu životného prostredia a o sledovaní zmien.

Ako ste sa cítili v momente, keď ste sa stali víťazkou prestížnej Ceny Dionýza Ilkoviča?

Poznám ľudí, ktorí boli ocenení predo mnou, a keď som sa dozvedela, že ma vybrali medzi laureátov, bola to pre mňa obrovská pocta. Ocitla som sa v spoločnosti ľudí, ktorých si nesmierne vážim. Bolo to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. Myslím si ale, že každý z kolegov, s ktorým spolupracujem a s ktorým som spolupracovala, či už na škole alebo mimo nej, má podiel na tom, že som získala túto cenu.

Foto: Andrej Barát

martina ganovska, chemikarka, svit, absolutna vitazka CDI „Neutriedili sme si hlavnú myšlienku: Kam sa chceme posunúť v školstve? Čo chceme, aby vyrástlo zo študentov? Až potom môžeme začať navrhovať zmeny.“

Po 25 rokoch praxe cítite sa viac chemikárkou ako ochranárkou?

To sa nedá povedať. Vôbec nevnímam rozdiel medzi chemikárkou a ochranárkou. Myslím si, že tie problémy, ktorým dnes čelíme, sa nedajú riešiť z pozície ochranára alebo chemika. Dajú sa riešiť z pozície človeka… Ja si napríklad myslím, že striktné delenie predmetov na chémiu, biológiu, fyziku je umelé. Je chyba, že učíme takýmto spôsobom. Pretože každý problém, ktorý potrebujete riešiť, nepredstavuje iba chemický problém, fyzikálny či biologický. Treba sa naň pozrieť globálne.

Páči sa vám celkové nastavenie učiteľstva na Slovensku?

Môžem byť kritická (smeje sa)? Niežeby sa mi nepáčilo, ale má svoje rezervy. Verím, že veľa vecí možno zmeniť reformami, ktoré sa udejú v budúcnosti. Vo všeobecnosti vidím skôr pozitívne veci ako negatívne. Napríklad to, že sa majú niektoré predmety učiť spolu, beriem ako pozitívny krok. Pokiaľ ale ide o to, ako spoločnosť vníma školstvo… Je mi trochu ľúto, že školstvo sa dostáva až na 47. koľaj. Celkový pohľad je taký – veď školstvo to nejako prežije. Myslím si, že by si zaslúžilo oveľa väčšiu pozornosť. Týka sa každého jedného dieťaťa. A teda aj každého jedného rodiča.

A páči sa vám, v akom stave je životné prostredie na Slovensku?

Určite nie. Environmentálne záťaže sú obrovské a mnohí ľudia si to neuvedomujú. Ohrozuje to zdravie obyvateľstva, je nutné s tým niečo robiť. Zatiaľ čo čakáme, ohrozuje to stále viac a viac ľudí… Čo sa mi páči, je zlepšenie v oblasti triedenia odpadu. Už sa trochu približujeme európskym krajinám, recyklácia na Slovensku už nie je niečo exotické.

Kto a ako to má zmeniť? Životné prostredie i školstvo.

V prípade životného prostredia je to na pleciach nás všetkých. Nie som zástancom toho, že to za nás spravia volení zástupcovia. Je to o každom z nás. Aký spôsob dopravy si zvolíme, ako míňame zdroje, ako sa stravujeme. Verím, že generácia, čo príde po nás, študenti, ktorých sa snažíme viesť, to budú vedieť všetko zmeniť. V tomto som optimista. Stačí zmeniť myslenie. A školstvo? Tam, naopak, netuším, či to dokážeme zmeniť zdola. Vieme dať nejaké nápady. Ale zmena v školstve závisí od spoločenskej zhody. Od toho, čo od školstva vlastne očakávame. A mám stále pocit, že netušíme, kde sa chceme dostať. Stále sa zhovárame o tom, ako sú slovenskí žiaci slabí v testovaní, ale nevieme, či je to o obsahu, alebo forme vyučovania. A netušíme to preto, lebo sme si neutriedili hlavnú myšlienku: Kam sa chceme posunúť v školstve? Čo chceme, aby vyrástlo zo študentov? Až potom môžeme začať navrhovať zmeny.

Martina Gánovská

Učí chémiu na Strednej odbornej škole polytechnickej Jana Antonína Baťu vo Svite. Vyštudovala ekológiu a environmentalistiku, neskôr sa rozhodla pre učiteľstvo. Je členkou Slovenskej komisie Chemickej olympiády, koordinuje medzinárodnú súťaž Grand Prix Chimique, úzko spolupracuje s NASA na projekte Globe.

Autor: Andrej Barát

4. Vodíkovú stanicu v Slovnafte zmodernizovali aj pre autobusy a nákladné autá

priemyseldnes.sk; 03/03/2025;

Odkaz: https://www.priemyseldnes.sk/energetika/vodikovu-stanicu-v-slovnafte-zmodernizovali-aj-pre-autobusy-a-nakladne-auta-250227

Vodíkovú stanicu v Slovnafte zmodernizovali aj pre autobusy a nákladné autá

Kategória: Energetika

Bratislava - Vodíkovú plniacu stanicu v areáli bratislavského Slovnaftu môžu používať už aj autobusy a nákladné vozidlá, vrátane vodíkových autobusov Dopravného podniku Bratislava (DPB). Umožnila to modernizácia plniacej stanice a zvýšenie plniaceho tlaku z 200 na 350 bar.

Na tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia spoločnosti Messer Slovnaft, ktorá je spoločným podnikom Messer Tatragas a Slovnaft.

"To najdôležitejšie je zvýšenie plniaceho tlaku na našej plničke, ktorú sme pôvodne otvorili v roku 2022. Toto zvýšenie tlaku nám umožňuje plniť autobusy, najmä autobusy Dopravného podniku, ktorý je našim momentálne najväčším zákazníkom pre vodík v mobilite, na ich plný plniaci tlak. To znamená, že dosiahnu svoj plný dojazd. Samozrejme popritom aj iné vozidlá, ktoré majú možnosť plniť najvyšší tlak, je možné plniť tak, aby ich dojazdy sa zvýšili," uviedol Juraj Petrovič zo spoločnosti Messer Tatragas.

Doplnil, že rozdiel oproti štandardnej vodíkovej čerpacej stanici, napríklad zo zahraničia, je v tom, že sa tu používajú časti infraštruktúry, ktorá je tu už od vzniku spoločnosti v roku 1992.

Predstavitelia spoločnosti priblížili, že v zmodernizovanej plniacej stanici sa môžu plniť aj vodíkové autobusy DPB pod vyšším tlakom 350 bar. Tento technologický krok podľa nich predĺžil dojazd autobusov DPB o 40 % a prispel k efektívnejšej prevádzke verejnej dopravy v Bratislave.

"Som veľmi rád, že sme dokázali naše plnenie zvýšiť na 350 barov. Čo sa týka výroby vodíka, tak vodík vyrábame takzvaným parným reformingom v našej rafinérii v Bratislave. Avšak po vzore našej materskej spoločnosti pracujeme na projekte elektrolyzéra, čiže budeme vedieť vyrábať vodík aj ekologicky, elektrolýzou vody a tým pádom prispejeme takisto ku dekarbonizácii v našich procesoch," doplnil konateľ spoločnosti Messer Slovnaft Tomáš Beseda.

Plniaca stanica v bratislavskom Vlčom hrdle bola otvorená ešte v roku 2022. Modernizácia stanice, ktorá umožňuje tankovať vozidlá pod vyšším tlakom a tak predĺžiť ich dojazd, prispela k zníženiu potreby častého tankovania, čo optimalizuje prevádzku a zvyšuje celkovú efektivitu vodíkových autobusov a nákladných áut.

03.03.2025 TASR

Autor: Super User
SITA Slovenská tlačová agentúra, a.s., Mýtna 15, 811 07 Bratislava, tel. +421 2 5249 6106, http://www.sita.sk/
Zobrazuje sa položka ministerstvo-hospodarstva_2025-03-01 - 2025-03-03.html.