8 januára, 2025
Aby sa začal používať vo veľkom, musíme výrazne zvýšiť produkciu.
Najväčšie české oceliarne postavia elektrickú pec. Ročne budú potrebovať 1,3 TWh elektriny
Neprinesie nám to vyššiu produkciu, zamestnanosť ani pridanú hodnotu, ale znížime emisie, hovorí šéf podniku o projekte za miliardu eur.
Foto: Třinecké železárny
Bude to jedna z najväčších investícií do dekarbonizácie českého priemyslu. A v podniku, ktorý je najväčším výrobcom ocele v krajine, to bude najväčšou investíciou od 80. rokov minulého storočia.
Ťrinecké železárny plánujú v najbližších rokoch preinvestovať približne miliardu eur, pričom väčšinu tejto sumy má zhltnúť elektrická oblúková pec. S jej výstavbou chcú začať v budúcom roku a všetko má byť hotové do decembra 2028.
Podnik očakáva, že po sprevádzkovaní novej elektrickej pece jeho spotreba elektriny stúpne približne na 1,3 TWh, čo bude predstavovať viac ako 2 % z celkovej spotreby elektriny v Česku. Súčasťou investičných zámerov je preto aj paroplynová elektráreň. Malý objem elektriny má priniesť tiež PPA kontrakt na dodávku elektriny zo solárneho parku.
Podobné plány na elektrifikáciu výroby alebo projekty počítajúce s vodíkom rozbehli mnohé oceliarske podniky. Najmä počas minulého roka však viaceré oceliarne svoju dekarbonizačnú stratégiu prehodnotili .
Na elektrifikáciu vsádzal aj zámer dekarbonizácie košických oceliarní U.S. Steel, ktorý mal byť vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy. Prípravy sa však zasekli .
Väčšinu zatiahne dotácia
Oceliarsky podnik v severovýchodnom cípe republiky sa do rozsiahleho projektu púšťa hlavne kvôli obrovským nákladom na emisné kvóty a požiadavkám na znižovanie emisií. Po vybudovaní elektrickej pece by emisie oceliarní mali byť oproti úrovni z roka 1990 nižšie zhruba o 55 %.
„Projekt nám umožní pokračovať vo výrobe strategického materiálu bez toho, aby sme museli platiť extrémne náklady na emisné kvóty, ktorých bezplatné prideľovanie bude postupne ukončené. Neprinesie nám vyšší objem výroby, zamestnanosť ani pridanú hodnotu. Splníme však náročné požiadavky na nízkoemisnú výrobu. Bez veľmi výraznej dotačnej podpory nie je projekt reálny,“ povedal generálny riaditeľ podniku Roman Heide
Kritickým faktorom podľa neho bude aj krátky čas, a ktorý musí spoločnosť za súčasných dotačných podmienok zrealizovať výstavbu technológie pri plnej prevádzke huty.
„V marci minulého roka sme uzavreli memorandum s českou vládou, čo vnímame tak, že vláda nás v dekarbonizácii podporuje a bude nás podporovať. To nám dáva dôveru pokračovať v investíciách. O štátnu podporu požiadame v prvom štvrťroku tohto roka,“ hovorí o financovaní Roman Heide, generálny riaditeľ spoločnosti. Dotačná podpora, ktorá je v súlade s dotáciami v susedných európskych krajinách, predstavuje približne 70 %.
„Naši globálni konkurenti vyvážajú na trh EÚ milióny ton lacnej a uhlíkovo náročnej ocele, ktorá sa vyrába nekalými obchodnými praktikami a nespĺňa záväzné dekarbonizačné a environmentálne ciele a pracovné normy na globálnej úrovni. Úspešná transformácia Třineckých železiarní si vyžaduje plnú podporu českej vlády. Tak, aby bola v súlade s cieľom EÚ zastaviť globálnu nadmernú kapacitu ocele prostredníctvom účinných opatrení na ochranu obchodu, zabezpečiť dostupnú elektrickú energiu a financovanie počas transformácie,“ vyhlásil Axel Eggert, generálny riaditeľ Európskeho združenia výrobcov ocele (EUROFER).
Pomôcť európskym oceliarom voči konkurencii z tretích krajín, ktoré na domácich výrobcov nekladú prísne environmentálne požiadavky má nový mechanizmus v podobe „uhlíkového cla.“ Avšak hoci sa ešte reálne ani nezačalo uplatňoval, odborníci upozorňujú, že riešenie naráža na limity .
Budú potrebovať viac elektriny
Oceliarska spoločnosť predpokladá, že pre budúce fungovanie novej technológie bude okrem ochrany európskeho trhu a dostatku šrotu rozhodujúci „dostatok bezemisnej energie za konkurencieschopné ceny.“
Nová elektrická oblúková pec nahradí polovicu výroby v objeme 1,3 milióna ton ročne. Jej podstatou je tavenie šrotu pomocou elektrickej energie, ktorej spotreba sa v hute zvýši približne o 30 % z celkovej súčasnej spotreby na úrovni jednej terawatthodiny (1 TWh).
„Projekt zahŕňa množstvo infraštruktúrnych projektov, od výstavby nového šrotového hospodárstva a zvlášť vysokého napätia napájaného z chrbticovej prenosovej sústavy vrátane rozvodne, až po nevyhnutné demolácie, výstavbu niekoľkých nových hál, preložky a podobne,“ priblížili Ťrinecké železárny v tlačovej správe .
Uspokojiť obrovský dopyt po elektrine bude výzvou, na ktorú chce podnik reagovať viacerými riešeniami. Súčasťou investičných projektov je paroplynová elektráreň, ktorá zabezpečí prechod z uhoľného paliva na ekologickejší zdroj energie. „Táto investícia je kľúčová pri znižovaní emisií CO2. Využíva paroplynový cyklus s možnosťou využitia odpadového tepla na výrobu a dodávku horúcej vody,“ vysvetľuje spoločnosť.
Okrem toho Třinecké železiarne podpísali trojročný PPA kontrakt na dodávku bezemisnej elektriny so zárukami pôvodu v objeme 4,4 GWh ročne so spoločnosťou ČEZ ESCO. Elektrinu bude najväčší výrobca ocele v ČR odoberať z fotovoltickej elektrárne Vrskmaň s výkonom 4,78 MWp, ktorú prevádzkuje Skupina ČEZ v 500 km vzdialenej lokalite. Kontrakt je nateraz uzavretý do konca roka 2027.
Z hľadiska celkovej emisnej náročnosti a uhlíkovej stopy výroby však okrem elektriny bude pre podnik kľúčové i to, či a za akých podmienok nájde na európskom trhu dostatok železného šrotu. Ten sa totiž z Európy vo veľkom vyváža .
„V súčasnosti neexistuje koncepcia strategického nakladania so šrotom. v roku 2023 sa takmer 19 miliónov ton európskeho šrotu vyvezie do tretích krajín, ktoré nemajú žiadne alebo majú oveľa nižšie environmentálne a pracovné normy. To predstavuje premárnenú príležitosť ušetriť 35 TWh elektrickej energie a 32 miliónov ton CO2 ročne. Pre porovnanie, Česká republika v roku 2023 spotrebovala 57 TWh elektrickej energie a vypustila 83 miliónov ton CO2,“ doplnil šéf európskych oceliarov Axel Eggert.